© Marta Mlíchová

V Banskej Bystrici začal rozmach montánneho koncernu Fuggerovcov

Na medenej rude z Banskej Bystrice získali Fuggerovci obrovský majetok

Jeden stredoveký výrok hovorí: „Zlatý Augsburg spočíva na medenej Banskej Bystrici.“ V srdci dnešného stredného Slovenska, v Banskej Bystrici (Neusohl), začal v r. 1494 za pomoci krakovského banského inžiniera Jána Thurzu rozmach fuggerovského medeného impéria. Pri dobývaní medenej rudy s obsahom striebra vniesli Thurzovci svoje kontakty k uhorskému kráľovskému dvoru, svoje technické znalosti a inovatívnu techniku vyciedzania. Fuggerovci vložili kapitál. Obchod s meďou, ktorému montánny koncern Fuggerovcov dominoval v rámci celej Európy, umožnil zbohatnúť obom rodinám. Od r. 1496 do r. 1546 boli Fuggerovci vedúcimi montánnymi podnikateľmi v Banskej Bystrici, rodina Thurzovcov v r. 1526 zo spoločnosti vystúpila.

Tip

Thurzov dom, pamiatka pomenovaná po obchodných partneroch Fuggerovcov z čias Fuggerovcov v Banskej Bystrici, stojí na „Námestí SNP. Tam je zoskupená väčšina pamätihodností. Mestský hrad, gotický Kostol Nanebovzatia Panny Márie a Matejov dom sa nachádzajú na severovýchodnom okraji tohto námestia. Symbolom Banskej Bystrice je šikmá Hodinová veža postavená v r. 1552.

Turizmus v Banskej Bystrici

Mestský hrad v Banskej Bystrici
© Martin Kluger / context verlag Augsburg

Meď a striebro z Banskej Bystrice bolo základňou legendárneho bohatstva Fuggerovcov a tým aj ich politického významu. Celkový zisk Uhorského obchodu s týmito kovmi medzi rokmi 1496 a 1546 sa odhaduje na niekoľko miliónov guldenov – takmer nepredstaviteľne vysoká suma. Vyrobilo sa okolo 700 ton medi, ktoré sa predávali cez Antverpy a Amsterdam, ale aj cez Benátky a Norimberg. 120 ton striebra vycedeného z tejto medi sa dodávalo do blízkej mincovne v Kremnici, ale aj do Norimbergu a Benátok. Na európskom trhu s meďou mala meď z Horného Uhorska v čase po roku 1500 podiel vo výške takmer 40 percent. Len v alpskom priestore – najmä vo fuggerovských rudných baniach vo Schwazi a pri Kitzbüheli – sa získavalo ešte o čosi väčšie množstvo. Montánny koncern Fuggerovcov tým najneskôr od r. 1522 dominoval trhu s meďou, ktorý zažíval boom už od čias okolo roku 1500. Obrovské pôžičky pre uhorský kráľovský dvor viedli k tomu, že banské mestá a Zvolenský zámok sa v r. 1505 stali záložným vlastníctvom thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti.

Baník na freske v Zelenej miestnosti v Thurzovom dome
© Martin Kluger / context verlag Augsburg

V Banskej Bystrici je Thurzov dom spomienkou na Uhorský obchod Fuggerovcov

V roku 1526 síce Thurzovci odstúpili svoje podiely na Uhorskom obchode na Fuggerovcov, ktorí potom ešte 20 rokov ďalej prevádzkovali dobývanie rudy v horách okolo Banskej Bystrice. Avšak dodnes je sídlo faktórie thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti, Uhorského obchodu, pomenované po rodine Thurzovcov. Ján Thurzo nadobudol túto renesančnú stavbu so sgrafitovou fasádou pre spoločnosť v r. 1495. V štvorposchodovom Thurzovom dome sa nachádza takzvaná Zelená miestnosť: na jej valenej klenbe je vidieť fresky, ktoré vznikli pravdepodobne okolo roku 1480. Popri erboch uhorských kráľov z rodu Anjouovcov a Korvínovcov tu možno rozpoznať florálne motívy, biblické scény a zobrazenia scén z Ezopových bájok. Na baníctvo prevádzkované pri Banskej Bystrici poukazuje znázornenie svätého Daniela ako biblického vynálezcu a patróna baníkov, na ktorom možno identifikovať baníka s kladivkom a želiezkom a taktiež vstup do bane - Mundloch. V cykle fresiek je zobrazená aj patrónka baníkov, svätá Barbara. Svätý Juraj, ktorý tu je taktiež vyobrazený, sa považoval za ochrancu Rammelsbergu pri Goslare: na tejto bani mal Thurzo podiel od r. 1478. Rovnako tak vyobrazený svätý Eustach sa považuje za patróna lesníkov a pomocníkov v núdzi proti ničeniu prírody: drevo na stojky v štôlňach a do vypaľovacích pecí v taviarňach bolo pre montánne hospodárstvo nevyhnutné. Fresky v Zelenej miestnosti teda zobrazujú „svätcov štyroch odvetví“ medzinárodne operujúceho banského podniku.

Barokoví baníci na Benického dome
© Martin Kluger / context verlag Augsburg

Stopy Fuggerovej firmy a baníctva: Laugingerov dom a barokoví baníci

Podľa novších výskumov vlastnila thurzovsko-fuggerovská spoločnosť tri domy na centrálnom námestí, okolo ktorého sa zoskupoval kruh s domami prevádzkovateľov baní v Banskej Bystrici. Thurzov dom bol takzvaný Stredný dom. Horný dom bol barokovo prestavaný: dodnes je nazvaný podľa rodiny augsburskej patricijskej dcéry Veroniky Laugingerovej, ktorá sa v r. 1479 vydala za Ulricha Fuggera – najstaršieho brata Jakoba Fuggera „Bohatého“: Laugingerov dom. Zdá sa teda, že minimálne jeden z Veronikiných bratov, ktorí pracovali pre Fuggerovcov, pôsobil aj pre montánnu spoločnosť v Banskej Bystrici. Dolný dom bol zbúraný. Fuggerovcov okrem toho pripomína špitálsky kostol sv. Alžbety v Banskej Bystrici. S pomocou peňazí Fuggerovcov bola táto malá sakrálna stavba (dnes je chrámom božím gréckokatolíckej cirkevnej obce) v r. 1524 po požiari opäť vybudovaná. Fuggerovci vtedy od Thurzovcov prevzali patronátne právo.

Niektoré sgrafitové fasády v historickej časti mesta dávajú aj dnes vytušiť niekdajšie bohatstvo tohto banského mesta. Toto stvárnenie fasády, také typické pre renesanciu, ako aj otvorenú arkádovú loggiu a vstupný portál v talianskom štýle vidíme na takzvanom Benického dome. V r. 1660 nechal neskorší majiteľ nad portálom umiestniť farebne zasadený reliéf so svojím erbom, ktorý je orámovaný dvoma barokovo odetými baníkmi. Na severnom okraji mesta Banská Bystrica – v historickom predmestí Medený Hámor – sú zachované zvyšky hámru: hnaciu vodu pre hámre poháňané vodným kolesom dodával kedysi potok Bystrička, od ktorého je odvodená druhá časť slovenského názvu mesta Banská Bystrica. Prvá časť názvu - Banská“ – poukazuje na baníctvo.

Pamätihodnosti, aktuálne výstavy a tipy

© Martin Kluger / context verlag Augsburg

Banská Bystrica: zažiť baníctvo a Fuggerovcov

Banská Bystrica v Hornom Uhorsku (dnešné Slovensko) bola od r. 1496 prvým najväčším montánnym centrom Fuggerovcov. Viacdňový program vedie do mesta, k baniam v Španej Doline, k medenému hámru – a k pamätníku cisárovnej Alžbety.

© Marta Mlíchová

Fresky v Thurzovom dome

Thurzov dom bol sídlom faktórie Uhorského obchodu v Banskej Bystrici. Na freskách v Zelenej miestnosti možno vidieť vyobrazenia svätého Daniela, patróna baníkov a svätej Barbara, patrónky baníkov.

© Martin Kluger / context verlag Augsburg

Banícka dedina Špania Dolina

V Španej Doline (Herrengrund) boli rudné bane thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti. O montánnom hospodárstve informuje Múzeum medi, v baníckej dedine nájdeme banícke domy, náučný chodník, banský vodovod postavený v 16. storočí a klopačku, z ktorej sa zvolávali baníci do práce.

© Thomas Baumgartner / context verlag Augsburg

Šesť dní po stopách Fuggerovcov na Slovensku

Počas šiestich dní (vrátane príchodu a odchodu) možno spoznať stopy Fuggerovcov a baníctva na Slovensku. Cesty vedú do Thurzovho domu a k medenému hámru v Banskej Bystrici, do Španej Doliny, do banských miest Banská Štiavnica a Kremnica ako aj k fuggerovskému hradu Červený Kameň.

© Ars Arete

Film k cestám medi

Film informuje o ďalekých cestách, ktoré absolvovala meď z Banskej Bystrice na obchodných cestách Fuggerovcov až do východnej Indie. Meď z Banskej Bystrice sa dokonca našla v portugalskom vraku lode pri pobreží Afriky.